Michaela Minárechová a Pavol Marchevský: Učiteľ preprimárnej a primárnej edukácie. Profesiografia v slovensko-česko-poľskom výskume

pátek 5. dubna 2013 ·

Autori projektu sa zamerali na objasnenie reálnych činností učiteľa počas jeho práce, t.j. zamerali sa na identifikáciu pracovnej aktivity učiteľa – čo robí počas pracovnej doby, koľko času venuje jednotlivým činnostiam a ako má „rozvrstvený pracovný rytmus výkonu profesijných činností“.


Bronislava Kasáčová, Simoneta Babiaková, Mariana Cabanová, Ewa Filipiak, Alena Seberová et al.: Učiteľ preprimárnej a primárnej edukácie. Profesiografia v slovensko-česko-poľskom výskume. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela, 2011, 393 s. ISBN 978-80-557-0162-2

Recenzovaná publikácia vznikla na základe projektu APVV-0026-07 Profesia učiteľ preprimárnej edukácie a učiteľ primárnej edukácie v dynamickom poňatí. Cieľom projektu bolo „uskutočniť základný výskum profesijných činností napĺňajúcich prácu učiteľa preprimárneho a primárneho vzdelávania v súlade s deklarovanými a požadovanými kompetenciami a spôsobilosťami učiteľa formulovanými v profesijných štandardoch“ (s. 10). Autori projektu sa zamerali na objasnenie reálnych činností učiteľa počas jeho práce, t.j. zamerali sa na identifikáciu pracovnej aktivity učiteľa – čo robí počas pracovnej doby, koľko času venuje jednotlivým činnostiam a ako má „rozvrstvený pracovný rytmus výkonu profesijných činností“ (s. 9) .

Monografia je rozčlenená do 8 kapitol, ktoré možno rozdeliť na teoretickú (1.–3. kapitola) a empirickú časť (4.–8. kapitola). V publikácii sú pridané aj prílohy – „Batéria k výskumu projektu APVV-0026-27“, v ktorých sa nachádza Registračný hárok a súhlas probanda, Manuál výskumníka – probanda, Výskumný nástroj na snímanie profesijných činností učiteľa preprimárneho vzdelávania.

V prvej kapitole autori predstavujú cieľ projektu APVV-0026-27, realizačný tím a taktiež aj spôsob realizácie výskumu, do ktorého boli zapojení samotní učitelia z praxe, „aby bol výskum profesijných činností učiteľov spoľahlivý, pravdivý a potenciálne úspešný“ (s. 11). Z toho dôvodu výskum označujú ako participačno-akčný. V tejto časti charakterizujú dynamické zmeny profesie učiteľov, zmeny ako východiská dynamického poňatia učiteľskej profesie, dynamické zmeny v príprave učiteľov a pod. Autori ponúkajú komparáciu učiteľskej profesie od 20. storočia až po súčasnosť. Zameriavajú sa na každú stránku spojenú s učiteľským povolaním – od charakteristiky príprav učiteľov, cez objasnenie zmien v systéme, obsahov a rol učiteľa, až po riešenie otázky vzťahu škola a verejnosť.

V nasledujúcej subkapitole charakterizujú riešiteľské pracoviská zapojených krajín v projekte APVV-0026-27, t.j. Slovensko, Česko, Poľsko, kde najskôr ponúkajú historické súvislosti vzniku pracovísk v uvedených krajinách, následne ich personálne obsadenie a riešiteľský tím projektu. Ďalej uvádzajú projekty, do ktorých boli pracoviská zapojené či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Túto časť uzatvára výberová bibliografia členov katedry vo vzťahu k projektu. Niektoré časti v tejto subkapitole môže čitateľ apercipovať ako nadbytočné vzhľadom k obsahu publikácie (napr. uvedenie projektov, do ktorých boli pracoviská zapojené). Navyše, čitateľ môže negatívne vnímať časti publikované v poľskom jazyku. Autorskí tím sa odvoláva na prácu v trojjazyčnom prostredí, čo preniesol aj do publikácie. Rozsiahle poľské texty sa nachádzajú aj v iných kapitolách publikácie. Tieto časti mohol autorský tím preložiť do slovenčiny, nakoľko nie každý ovláda tento jazyk.

Druhá kapitola ponúka rozsiahly opis a prehľad vývinu preprimárneho a primárneho vzdelávania po roku 1989 na Slovensku (od vývinu vzdelávacej politiky na Slovensku, cez zmeny v učiteľskej profesii a premeny prípravy učiteľov pre preprimárne a primárne vzdelávanie), postavenie edukácie v súčasnosti a výzvy pre učiteľskú profesiu. Autori hodnotia premeny pedagogickej profesie na makro aj mikroúrovni od roku 1989 po súčasnosť, pričom viditeľné zmeny vidia len na mikroúrovni. V tejto kapitole sa autori pri deskripcii a komparácii preprimárneho a primárneho vzdelávania na národnej a medzinárodnej úrovni opierajú o štatistické výsledky realizovaných výskumov z uvedených oblastí.

Poslednú kapitolu teoretickej časti tvoria pedeutologické výskumy a profesiografia učiteľa, v ktorej opisujú projekty uskutočnené na Slovensku, v Čechách a v Poľsku v rámci tejto oblasti (v rodnom jazyku uvedených krajín). Ďalšie subkapitoly tejto časti sa venujú definíciám pojmov a činností, ako aj výskumných metód súvisiacich s predmetom profesiografie, čím sa čitateľovi otvára možnosť pochopiť prácu a činnosti v realizovanom projekte, ako aj jeho lepšiu orientáciu v danej problematike. Záver teoretickej časti uvádzajú pravdepodobné metodologické problémy profesiografických výskumov, ich význam, cieľ a možné využitie v rôznych oblastiach (napr. pre personálny manažment, pre formuláciu profesijných štandardov na národnej úrovni a pod.).

Teoretická časť je tvorená množstvom informácii z oblasti primárneho a preprimárneho vzdelávania z hľadiska postavenia a činnosti učiteľa, a tým ponúka čitateľovi celkový prehľad o danej problematike a takisto aj spôsob realizácie uvedeného výskumu.

Druhá, prakticky orientovaná časť práce, ktorá začína v poradí štvrtou kapitolou, nám približuje problém, ktorý je predmetom výskumu. Bronislava Kasáčová ho formuluje na strane 137 nasledovne: „pri poznaní teoretických prístupov, trendov a meniacej sa spoločenskej kvalifikačnej aj etickej dimenzie učiteľskej profesie chýba exaktné empirické poznanie profesie v jej reálnej podobe, každodennej štruktúre, premenlivosti počas školského roka, ako aj v bipolárnej premenlivosti učiteľa…“ Daná formulácie uvádza realizátorov výskumu pre nesmierne náročnú úlohu. Snaha exaktne preniknúť do takého zložitého priestoru je úctyhodná, no na druhej strane môže mať už v svojich počiatkoch množstvo kritikov. Predovšetkým z radov tých, ktorí by sa v lektúre neposunuli ďalej, než k tejto pasáži. Už nasledujúca časť textu, ktorá stanovuje ciele, je určitou špecifikáciou a ujasnením si rámca práce. Riešiteľský kolektív deklaruje snahu identifikovať konkrétne profesijné činnosti učiteľov preprimárneho a primárneho vzdelávania v podmienkach reality učiteľa. Zároveň je deklarovaný záujem o medzinárodnú komparáciu s prostrediami, ktoré boli podrobne vyprofilované v predchádzajúcich kapitolách recenzovanej práce. Využívajúc medzinárodné skúsenosti je pozornosť centrovaná na prostredie Slovenska. Zamýšľaným rezultátom výskumu i predkladanej práce je formulácia návrhu profesiogramu učiteľa preprimárneho a primárneho vzdelávania v logike štruktúry profesijných štandardov pre Slovenskú republiku.

V tejto časti recenzovanej práce je možné dať do pozornosti jasné stanovenie cieľov, metód a postupov, s ktorými riešitelia pristupovali k zvolenej problematike. Toto stanovenie je precizované okrem jasných postojov a argumentov aj prehľadným začlenením do celej štruktúry práce. Daná charakteristika platí pre celú recenzovanú publikáciu, čo podľa nás jasne dokazuje ucelený a presne koncipovaný ráz skúmania.

Piata kapitola sa podrobne venuje jednotlivým aktivitám učiteľa počínajúc analýzou jeho pracovného týždňa. Táto kapitola obsahuje podkapitoly venujúce osobitnú pozornosť učiteľovi preprimárneho a primárneho vzdelávania. Sú od seba oddelené, pričom skúmané aspekty ako napríklad činnosti vyplývajúce z iných funkcií učiteľa či návrh profesiogramu učiteľa sú skoro úplne identické. Odlišnosti sú badateľné len v niektorých formuláciách a samozrejme v konkrétnych zneniach návrhov. Kapitola obsahuje aj vyhodnotenie dotazníka probandov profesionálneho výskumu na Slovensku orientovaného na sebareflexiu. Priestor je tu daný aj učiteľom zúčastneným na výskume, ktorí tu vyjadrili svoje stanoviská.

Autorské trio Burkovičová, Göbelová, Saberová je podpísané pod šiestu kapitolu. Je publikovaná v českom jazyku, pričom tematicky korešponduje s výskumom realizovaným na Slovensku. Tento fakt vytvára výborné podmienky na deklarovaný záujem komparácie daných prostredí, ktorý je následne využitý podľa hore uvedených zámerov autorov. Táto časť venuje svoju pozornosť aj legislatívnym rámcom, ktoré sú spojené s prácou učiteľa. Dochádza tak k podnetnému rozšíreniu teoretických východísk. Legislatívnu stránku je potrebné pokladať za jeden zo zásadných vplyvov pôsobiacich na reálne každodenné pôsobenie učiteľa vo výchovnom a vzdelávacom procese. Aj táto kapitola obsahuje návrh profesiogramu učiteľa.

Identické nasmerovanie je signifikantné aj v siedmej kapitole, ktorá sa vzťahuje k poľskému prostrediu. Považujeme za značný nedostatok tejto kapitoly to, že je publikovaná v poľskom jazyku. V spojení s jazykovou štruktúrou práce je potrebné kriticky podotknúť, že takáto rozsiahla práce nie je opatrená cudzojazyčnými abstraktmi vo svetových akademických jazykoch. Je to možné považovať za nedostatok, ktorý bude zásadne fixovať túto prácu do úzkeho kruhu vedeckých pracovísk a zabraňovať tak diseminácii hodnotných poznatkov aj ďalej.

Nejasnosti spojené s publikáciou siedmej kapitoly v poľskom jazyku čiastočne kompenzuje kapitola ôsma, ktorá je venovaná komparácii výsledkov výskumu v spomínaných troch krajinách. Táto kapitola spoločne so záverom predstavujú asi najhodnotnejšiu časť, respektíve časti práce. Jasne sa tu formuluje stanovisko autorov k problematizovaným témam a stanoveným otázkam. Opäť je tu badateľná snaha o jasnosť a formálnu ucelenosť. Niektoré myšlienky v závere práce by si zaslúžili bohatší komentár, ten chýba predovšetkým v prípade portrétu učiteľa preprimárneho vzdelávania.

Súčasťou poslednej, ôsmej kapitoly je aj výberová rešerš prác, ktoré hodnotne dopĺňajú edukačné výskumy uvedené v tejto časti práce. Zároveň je, podľa nášho názoru, možné považovať túto časť práce za možný impulz pre ďalšie komparácie, keďže reálny život učiteľa je skutočne nesmierne zaujímavý a plný rôznych vplyvov. Rovnako rozšírenie portfólia inšpirácii pre riešenie týchto problémov nemôže byť na škodu a práve táto časť práce môže byť toho dobrým základom.


Mgr. Michaela Minárechová a Mgr. Pavol Marchevský
Trnava University of Trnava, Faculty of Education, Department of School Education, Trnava, Slovakia
Kontakt: michaela.minarechova@gmail.com, pavol.marchevsky@gmail.com

0 komentářů:

Šéfredaktorka

Výtvarné umění



WebArchiv - archiv českého webu



Licence Creative Commons
Obsah podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte dílo komerčně-Nezasahujte do díla 3.0 Česká republika, pokud není uvedeno jinak nebo nejde-li o tiskové zprávy.

Powered By Blogger