Lukáš Vartiak: Syndróm vyhorenia v učiteľskej profesii

středa 14. května 2014 · 0 komentářů

Syndróm vyhorenia je fenomén, ktorý je v dnešnej uponáhľanej dobe veľmi aktuálny. Už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa psychológovia a lekári zaoberajú stavom psychického vyčerpania, ktoré ovplyvňuje všetky roviny života človeka.

Ide svojim spôsobom o veľmi výstižnú metaforu, keďže anglické sloveso „to burn“ znamená horieť, a v spojení „burn out“ potom dohorieť, vyhorieť, vyhasnúť.

Stresu a syndrómu vyhorenia (burnout) v učiteľskej profesii sa stále nevenuje dostatočná pozornosť. Je potrebné sa zaoberať otázkou, prečo práve aktívni učitelia, zapálení pre svoje povolanie, sú po niekoľkých aktívnych rokoch vo svojej profesii na pokraji svojich fyzických a psychických možností.

Lekárska klasifikácia chorôb z povolania a psychológia práce zaraďuje učiteľov k skupinám osôb, ktoré sú obzvlášť zaťažené stresom. Ich problémy môžu stres vystupňovať do takej miery, že sa u nich objaví syndróm vyhorenia (Hennig – Keller, 1996).

Existuje viacero definícií učiteľského stresu. Učiteľský stres vychádza zo silného aktuálneho alebo dlhodobého preťažovania pracovnej kapacity učiteľa nárokmi vyplývajúcimi z jeho profesie.

Podľa Henniga – Kellera (1996, s. 18) sa podiel učiteľov s vysokým stupňom vyhorenia pohybuje medzi 15–20 %. Problémy postihujú obzvlášť učiteľov zo škôl s vysokým počtom problémových žiakov a služobne i vekovo starších pedagógov.

Vyhorievanie je proces, ktorý prebieha v čase. Hennig a Keller rozpracovali fázy burnout efektu špeciálne pre učiteľov:
1. Nadšenie – učiteľ má vysoké ideály a veľmi sa angažuje v prospech školy a žiakov.
2. Stagnácia – ideály sa učiteľovi nedarí realizovať, mení sa ich zameranie. Požiadavky žiakov, rodičov a vedenia školy začínajú učiteľa obťažovať.
3. Frustrácia – učiteľ vníma žiakov negatívne, na problémy s disciplínou častejšie reaguje donucovacími prostriedkami. Škola pre neho predstavuje veľké sklamanie.
4. Apatia – medzi učiteľom a žiakmi vládne nepriateľstvo. Učiteľ robí len to najnutnejšie, vyhýba sa odborným rozhovorom a akýmkoľvek aktivitám.
5. Syndróm vyhorenia – u učiteľa je dosiahnuté štádium úplného vyčerpania (Hennig – Keller, 1996).

U väčšiny učiteľov, ktorí sú postihnutí syndrómom vyhorenia sú zasiahnuté centrálne psychofyzické funkcie, ale často v rôznom stupni. Všeobecný odraz symptómov syndrómu vyhorenia zasahuje štyri roviny:
Duševná rovina – negatívny obraz vlastných schopností, negatívny postoj k žiakom a rodičom, negatívne hodnotenie pôsobenia školy, strata záujmu o profesné témy, únik do fantázie, ťažkosti so sústredením pozornosti.
Citová rovina – skľúčenosť, pocity bezmocnosti, sebaľútosť, popudlivosť, nervozita, pocit nedostatku uznania.
Telesná rovina – rýchla unaviteľnosť, zvýšená náchylnosť k chorobám, vegetatívne problémy (srdce, dýchanie, trávenie), bolesti hlavy, svalové napätie, poruchy spánku, vysoký krvný tlak.
Sociálna rovina – zníženie výchovnej angažovanosti, zníženie snahy pomáhať problémovým žiakom, obmedzenie kontaktov s rodičmi a žiakmi, obmedzenie kontaktov s kolegami, pribúdanie konfliktov v súkromí, nedostatočná príprava na vyučovanie (Hennig – Keller, 1996).

V emocionálne náročnej práci učiteľa je veľmi dôležité neustále monitorovať úroveň stresorov, čo napomáha k predchádzaniu výskytu syndrómu psychického vyhorenia. Nagelová a Brownová (2003) navrhli ABC model manažovania učiteľského stresu, ktorý pozostáva z troch krokov:
A. Acknowledge: Prvým krokom tohto modelu je uznanie toho, že existujú určité veci, ktoré učiteľa stresujú.
B. Behavior modification: V rámci modifikácie správania sa odporúča napr. kreatívne riešenie problémov, stratégia časového manažmentu a kognitívna reštrukturácia (premeniť stresor tak, aby získal pozitívny alebo neutrálny význam).
C. Communication: Vo verbálnej komunikácii sa odporúča dodržiavanie zásad asertívnej komunikácie (naučiť sa hovoriť nie). Neverbálna komunikácia je veľmi dôležitá, lebo ňou učiteľ významne ovplyvňuje správanie svojich žiakov. Reč tela môže učiteľ najlepšie kontrolovať vtedy, ak sa naučí zostať v pokoji.

V dnešnej dobe sú na človeka kladené čoraz vyššie nároky, a tak sa jej musí prispôsobiť, určiť si ciele a budúcnosť. Aby však človek mohol dosiahnuť svoje ciele, potrebuje pracovať nielen na sebe, ale aj v zamestnaní. Je šťastím, ak človek chodí do zamestnania s radosťou a práca ho napĺňa. Žiaľ, práca so sebou prináša aj stres a veľmi ľahko sa môže stať, že vďaka prílišnej záťaži začne na človeka stres pôsobiť negatívne a premôže ho. Vtedy sa počiatočné nadšenie postupne premieňa na znechutenie a končí úplným vyčerpaním – vyhorením.

Ako dosiahnuť, aby učiteľstvo bolo opäť poslaním a nielen obyčajným povolaním? Odpoveďou je známy výrok a rovnako názov knihy uznávaného českého psychológa Jara Křivohlavého: „Horieť, ale nevyhorieť!“


Zdroje

1. Hennig, C. – Keller, G.: Antistresový program pro učitele. Praha: Portál, 1996. ISBN 8071780936.
2. Nagel, L. – Brown, S.: The ABCs of managing teacher stress [online]. The clearing house, 76(5), (2003), s. 255–258.